VPLYV TRÉNINGU NA BALANČNÝCH PODLOŽKACH NA PARAMETRE ROVNOVAHY ŠPORTOVCOV PO ZRANENÍ ACL.
INFLUENCE OF BALANCE TRAINING ON STABILITY PARAMETERS OF ATHLETS AFTER ACL INJURY.
Mgr.Matej Vlašič
Katedra Športovej Kinantropológie Fakulty Telesnej Výchovy a Športu, Univerzity Komenského v Bratislave
SÚHRN
Výskum bol zameraný na tréning na balančných podložkách a jeho vplyvu na parametre rovnováhy u športovcov po zraneniach predného skríženého väzu. Balančný, senzomotorický tréning a tréning stability sme zaraďovali v prvej časti tréningu, po ktorom nasledoval štandardne doporučovaný silový tréning. Merania probandov po šesťtýždnovom mezocykle preukázali zmeny vo vybraných parametroch rovnováhy, čo sa priaznivo odzrkadlilo v ďalšom priebehu tréningu. Využívaním známych pomôcok ako BosuBall, DiscoSit, ExtremeBalanceBoard, či Pillates Roller zvyšujeme pri tréningu nielen nároky na rovnováhu a stabilitu, ale ako nám skúsenosť preukazuje, tak aj na koncentráciu športovca, čo môžeme považovať za kľúčový moment pri tréningu zranenej končatiny.
Kľúčové slová: senzomotorický tréning, balančné dosky, zranenie ACL
SUMMARY
The study was focused on traning using balance boards and influence on stability parameters of athlets after ACL injury. Senzomotor trainig and stability training was integrated in first phase of training, thenafter followup standart strenght training. Subject measuring after 6-week meso-cyclus achieved changes in balance parameters, with positive effect on future training process. Using well-knovn devices as a BosuBall, DiscoSit, ExtremeBalanceBoard, or Pillates Roller we can increse not only balance difficulty, but also, how experiences show a concentration level, which could be a key-factor in training process after injury.
Key words : senzomotor training, balance boards, ACL injury
ÚVOD
Stúpajúca tendencia výkonu vo vrcholovom športe má za následok i stále sa zvyšujúci počet zranení. V kolektívnych športoch môžeme najčastejšie hovoriť o zraneniach hlavne členkového a kolenného kĺbu. Napríklad futbalové zranenia postihujú najmä svaly stehna(23%), členky(17%), kolená(16%), (Fried a Lloyd 1992).
Zo zranení, ktoré najčastejšie vedú k neprítomnosti tréningu sú najčastejšie podvrtnutia a natiahnutia.
Približne 20-25%všektých zranení sú opakované zranenia rovnakého typu a na rovnakom mieste (Hawkins a Fuller, 1999). Dôležitosť predchádzajúceho zranenia a neadekvátnej rehabilitácie sú popísané ako rizikové faktory pre budúce zranenia Dvořákom a Jungovou (2000). Výskyt zranení je v zápasoch 4-krát vyššia ako v tréningoch. Dôsledkom kontaktu s protihráčom zaznamenávame iba 50% zranení. Toto číslo vytvára veľký priestor pre bezkontaktné zranenia. Tieto najčastejšie zapríčinuje zastavenie, teda brzdivé pohyby a sily(23%), doskoky na vystretú končatinu, alebo zmeny smeru vo vysokej rýchlosti.
Senzomotorický tréning s využitím balančných podložiek sa dnes využíva ako nutný nielen preventívny, ale aj rehabilitačný doplnok po zraneniach končatín, a to nie iba u športovcov (Olsen, Myklebust 2005). Mucha C.(2000) ho odporúča ako nácvik propriocepcie v mobilizačnej fáze (2-6 pooperačný týžden). Mayer D.G. et al.(2008) odporúčajú CORE strenght tréning už v prvej fáze rehabilitácie, pre zlepšenie symetrie pohybov a stability tela.
Neustále však absentuje štandardizácia a určenie objektívnych kritérií pre bezpečný a efektívny návrat športovca k výkonom, ktoré by vyjadrovali jednotlivé potreby, pravidlá a stupne rehabilitácie, či tréningu pre bezpečné znovupodávanie maximálnych výkonov.
Exaktné meranie dynamickej stability kĺbu, ako načrtneme aj nižšie, ostávajú nedoriešenou problematikou, a preto je aj ťažké objektívne posúdiť stav operovaného kĺbu.
V našej práci sme začínali tréningový proces 6-8 týždnov po operatívnom zákroku plastiky ACL, kedy doznieva základné hojenie štepu a ďalších štruktúr kolena.
MATERIAL A METÓDY
Výskumný súbor tvorili ôsmi futbalisti po plastike ACL, dosahovali priemerný vek 21,5 roka, priemernú výšku 184,9 cm a priemernú váhu 78,1 kg. Všetci sa zúčastnili 6-8 týždnového tréningového mezocyklu v letných mesiacoch, v ktorom boli zaradené cviky na balančných podložkách.
Na testovanie schopností statickej rovnováhy sme vybrali stoj na oboch dolných končatinách a stoj izolovane na ľavej a pravej končatine.
Na testovanie schopností dynamickej rovnováhy sme použili postoje v rôznych sťažených podmienkach pomocou balančných podložiek, na ktoré bola položená stabilografická platna, s fixáciou zraku na určený bod.
Merali sme stoj na balančnej podložke s polguľovitou podstavou, stoj na balančnej podložke umožnujúcej pohyb iba do strán, teda medio – laterálne na oboch končatinách a stoj na balančnej podložke umožnujúcej pohyb iba predozadne, teda anterio – posteriorálne na oboch končatinách.
Ako meracie zariadenie bol použitý stabilografický sytém FiTRO Sway Check .
VÝSLEDKY
Probandi sa podrobili viacerým meraniam, z ktorých sa najvýraznejšie zmeny prejavili v parametroch statickej rovnováhy a to najmä v rýchlosti pohybu ťažiska.
DISKUSIA
Počas experimentu sa objavilo viacero komplikacií, ktoré sa odrazili na analýze výsledkov.
Šesťtýždnový tréningový mezocyklus sa potvrdil ako nedostačujúci na analýzu tréningového procesu, ktorý by mal trvať 5-7 mesiacov. Zaznamenali sme problémy s presným dávkovaním objemu treningových jednotiek, ktoré sa konali v počte 3-7 týždenne. Samotné meranie sa vykonávalo na stabilografickej platni, ktorá je pomerne ťažká a teda nevhodná na testovanie dynamickej rovnováhy, jej položením na balančnú podložku.
Ako najväčšie úskalie meraní statickej a dynamickej rovnováhy sa ukázala samotná koncentrácia probandov, kedy sme pri jej minimálnej strate pozorovali výkyvy hodnôt a potrebu meriania opakovať. Môžeme konštatovať, že meranie stability a dynamickej rovnováhy dostupnými prostriedkami je obtiažne a pre prax ťažko využiteľné. Neustále však pracujeme na možnostiach meraní, ktoré by poskytli exaktnú informáciu, na základe ktorej by sme vedeli konštatovať stav a progres probanda v tréningovom procese.
Pri tréningu je nutné riadiť sa pokynmi operujúceho lekára a dodržiavať základné zákonitosti zaťažovania operovanej končatiny. Z našich vedomostí a skúseností odporúčame nasledovný algorytmus pooperačnej starostlivosti a tréningu po operácii ACL:
- Pooperačná starostlivosť. (7-14 dní)
Prvá fáza starostlivosti o operovanú končatinu sa začína hneď v prvých dnoch po operácii ešte na lôžku. Izometrické napínanie svalu (tlačenie kolena k podložke a vedomé napínanie m.quadriceps v sériách : 10-20opakovaní cca 1500-2000x denne) možno zaradiť na úvod posilnovacieho tréningu, ako nevyhnutnosť prevencie progresívnej atrofie svalu. Dôležitý je nácvik ohybnosti prostredníctvom motodlahy (20-70°) a v spolupráci s rehabilitačnou sestrou (PIR, anti-gravitačná metoda) a v prípade potreby nácvik chôdze s barlami.
- Fyzioterapeutická fáza (2-10 týžden)
Pokračujeme nácvikom rozsahu pohybu, odstranovaním svalovej atrofie (izometrická metóda, cvičenie s vlastnou váhou, antigravitačnou metódou). S pokrokom rozsahu pohybu, najmä extenzie, pridávame mobilizáciu jabĺčka, pre zabránenie vzniku bolestivých zrastov a pohybových obmedzení, podobne tak čo sa jaziev týka, využívame mäkké techniky.
- Tréningová fáza (6-8týžden – 8 mesiac)
Doba rehabilitácie až po návrat športovca k predchádzajúcim výkonom je individuálna. V prípade techniky odoberania B-T-B (Bone Tendon Bone) štepu (ligamentum patelae) sa odporúča minimálna doba do maximálneho zaťaženia 6 mesiacov. V prípade STGR (Semi Tendinosus GRacilis), sa doba rehabilitácie predlžuje na doporučovaných 7-8 mesiacov. Tréningová fáza sa začína základným zhojením štepu (pozri vyššie) a dosiahnutím potrebného rozsahu pohybu (100-110° a viac), z dôvodu rehabilitácie na stacionárnom bicykli, spolu s potrebou rehabilitácie a testov laterality na izokinetickom trenažéri. Takisto pokladáme za kritérium schopnosť stáť na operovanej končatine z hľadiska tréningu stability postoja a posilnovania proti odporu, či s vlastnou váhou.
V prvej časti sa venujeme obnove funkcií jendotlivých schopností sily, koordinácie, citlivosti (zkvalitnenie senzomotorických funkcií), preto ju možno nazvať obnovovacou časťou, trvajúcou individuálne od započatia tréningu do približne dvoch mesiacov. Venujeme sa cvikom zameraných na stabilitu postoja v základných polohách, postojoch, podrepoch, výpadoch (Obrázok 6), stabilitu trupu (Obrázok 7) a posilnovacím cvičeniam poranenej končatiny v pomere 2-3:1. Senzomotorický tréning zaraďujeme na úvod tréningu (cca 20 min.) pre vysoké nároky na koncentráciu. Pre zvýšenie intenzity a efektivity cvičenia doporučujeme cvičiť kombinované série dvoch až troch cvičení, kde sú dve zamerané na dolné končatiny a jedno na stabilitu trupu a celého tela. V rámci posilnovacích cvičení volíme nižšie hmotnosti (na vykonanie cca 15 – 20 opakovaní poranenou dolnou končatinou, spočiatku pomalým tempom, pre nácvik dokonalej techniky). Zaťaženie dávkujeme citlivo, podľa pocitov cvičenca. Dbáme na nácvik dokonalej východiskovej polohy cvikov, teda na osové postavenie končatín a celkové držanie tela. Časť tréningov by sa mala konať v bazéne (cca 20%), kde môžeme pracovať s nácvikom symetrickej chôdze, ale takisto i dávkovať silové cvičenia proti odporu vody a neskôr vykonávať aj nácvik dynamických pohybov (behu, skokov a pod.).
S obnovovacou časťou sa kombinuje časť objemová, ktorá sa začína 2-3 mesiac po operácii. Zameriavame sa na parametre sily a využívame všetky dostupné a overené princípy a metódy silového tréningu.
Reintegračná fáza začína najskôr po troch mesiacoch po operácii, kedy môžeme začať počítať s kvalitným zhojením štepu, ktorého sila začína rásť a plniť svoju funkciu.
Spočiatku zaraďujeme veľmi jednoduché dynamické cvičenia, ako napríklad pohupovanie sa a ľahké skoky na trampolíne, ľahký poklus na mieste na trampolíne. Po zvládnutí techniky pohybu na trampolíne prechádzame na ľahké odrazové cvičenia na zemi (s mäkkou podložkou), kde sa dôsledne venujeme technike pohybu pri odraze, postaveniu chodidiel pri dopade a brzdivom pohybe. Takto vieme postupne, plynulo prejsť na plyometrické cvičenia a tréning odrazovej výbušnosti, spočiatku pochopiteľne iba s vlastnou váhou. Celý špotový tréning v integračnej fáze od 4-5-teho mesiaca sa odohráva s prihliadnutím na štruktúru športového výkonu daného športového odvetvia. V žiadnej fáze rehabilitácia a retréningu nesmieme zabúdať na dostatočnú a kvalitnú regeneráciu (napríklad opakované tréningy vo vode, ale i ďalšie regeneračné metódy), no takisto hrá svoju významnú úlohu i výživa (napr. aj správna suplementácia), spánok, či osobný život a psychohygiena.
ZAVER
Senzomotorický tréning pomocou balančných dosiek sa nielen výskumom, ale aj praktickými skúsenosťami preukazuje ako vhodný doplnok v tréningu po zraneniach dolných končatín.
Aj napriek obtiažnému získavaniu exaktných výsledkov z meraní dynamickej rovnováhy môžeme konštatovať, že takýto tréning má pozitívny vplyv tak z fyziologického hľadisla, ako aj zo strany zvýšenej koncentrácie pri tréningu.
LITERATÚRA
Dvořák, J., Junge, A. et al. (2000)
Risk factor analysis for injuries in football players. Possibilities for a prevention program. Am J Sports Med 28(5 Suppl): S6 -74
Fried,T and Lloyd,G.J. (1992)
An overview of common soccer injuries. Management and prevention. Sport Med 14(4):269-75
Hawkins, R.D. and Fuller, C.W. (1999)
A prospective epidemiological study of injuries on four English professional football clubs. Br. J Sports Med 33(3):196 203
Mucha,C. (2000)
Rehabilitácia pri lézii predného skríženého väzu kolena. Rehabilitácia, Vol. 33, No. 1, 2000
Mayer D.G. et al.(2008)
Neuromuscular trainig techniques to target deficits before return to sport after anterior cruciate ligament recostruction. Journal of strenght and conditioning research. 22(3): 987-1014
Olsen, O.E., Myklebust, G. et al. (2005)
Exercises to prevent lower limb injuries in youth sports: cluster randomised controlled trial BMJ 2005: 330-449
Obrázok 6 Nácvik stabilného postoja vo výpade
Orázok 7 Nácvik stability trupu a panvy
Obrázok 8 Dynamické cvičenia na BosuBall