Tak a ani som sa nenazdal a rok pôsobenia v Dubaji je za mnou! Našetrený milion, konečne viem čo znamená easy life, prechádzka ružovou záhradou..sorry púšťou, ročná dovolenka, život na pláži červené Ferrari a ruská topmodelka za priateľku. Ach, nič z toho veru 🙂 Môžem však spokojne vyhlásiť, že za ten rok som zažil veľmi veľa. Dobrého a možno ešte viac toho zlého. Pocity a zážitky, ktoré by som na Slovensku nikdy neprežil, ľudí, ktorých by som nikdy nestretol a situácie, ktoré by som doma nevyriešil. Celé mi to pripadá ako jedna veľká cesta ktorá síce ešte neviem presne, ale asi vedie k spoznaniu samého seba, toho čo je pre m�?a dôležité. Nemám vôbec pocit, že by sa mi odrazu všetko objasnilo a ja pochopil zmysel svojej existencie, skôr naopak – niektoré otázky sa zodpovedali, ale ešte viac otázok vzniklo. Neviem vlastne ani pochopiť ako som sa zmenil, to musia posúdiť moji najbližší a radšej sa tým nebudem ani zapodievať. Mohol by som sklznuť skôr k tomu ako by som chcel aby som sa zmenil namiesto toho, ako, resp. či vôbec, som sa zmenil.  Ale ak chcete počuť môj názor, tak – doteraz som bol namyslený, ale už teraz nemám chybu.

Odporúčal by som Dubaj slovákom? Určite áno. Tak ako by som odporúčal aj Čínu, USA, alebo asi hocijaké iné miesto na Zemi. Človek totiž vždy nájde celkom inú perspektívu na život keď sa vytrhne z kore�?ov, zo svojho zabehaného života a zamieri do neznáma. Odporúčal by som Dubaj hlavne tým, ktorí majú pocit, že im už domov veľa nedáva, tým, ktorí sa doma už dlhšiu dobu nudia a chcú skúsiť niečo iné. Neodporúčal by som Dubaj tomu, komu sa doma žije dobre, je pre�?ho dôležitá rodina a zázemie a jedinou motiváciou je zarobiť peniaze, alebo ísť do “dovolenkového sveta”. V Dubaji totiž opticky človek zarobí veľa, no aj veľa minie. K tomu sa ale dostanem neskôr. Tiež Dubaj neodporúčam párom, ktorí nie sú ešte zobratí, lebo tu sa tolerujú len manželské zväzky a bývanie s osobou opačného pohlavia bez toho, aby ste boli zobratí je dokonca protizákonné. To, ako sa to dodržuje v praxi je trocha otázne, stále však platí, že budete mať neustále problémy s vízami (pokiaľ vám ich nezabezpečí zamestávateľ) a kdesi v zadu v hlave budete mať stále chrobáka v hlave – “čo ak mi na to prídu, čo ak sa moja najdrahšia nebude môcť za mnou vrátiť”.

Čo sa dá v Dubaji robiť

Napriek tomu, že sa to nezdá, ale Dubaj je miesto, kde môžete podnikať neskutočne veľa aktivít.  Určite viac ako doma, na Slovensku.  Dubaj má skvelé počasie 7 mesiacov do roka a potom ten zbytok- 5 mesiacov je to dosť problém…  Počas tým pekných 7 mesiacov môžete robiť všetky možné vodné športy (vodné lyžovanie, plávanie, wake-boardovanie atď.., kajaky, sailing, vodné skútre..no čo si len vymyslíte na mori), môžete chodievať na výlety do okolitých krajín, liezť po skalách, chodievať na výlety do nádherných púští, na kone, špičkové golf ihriská, potápať sa, chodievať na pláže, grilovať do parkov, indoor športy – fitká, squash, tenis, fotbal, dokonca aj lyžovanie v starom dobrom Mall of the Emirates.  Ak nie ste športový typ, tak to budú nespočetné nákupné centrá, bary, reštaurácie, akváriá, celkom pekné historické centrum.

Ak vás Dubaj omrzí, resp. ak máte cestovateľského ducha, tak z Dubaja lieta neskutočne veľa letov smer �?zia za pár korún/dirhamov.  Obdoba nášho SkyEurope, alebo RyanAir.

Troška tažšia je situácia počas horúcich letných mesicov (jún, júl, august, september).  Počas týchto štyroch mesiacov sú vonkajšie aktivity prakticky vylúčené s výnimkou ľahších vodných športov – ako je napríklad vysedávanie na pláži pod slnečníkom obložený ľadom.  Už len prechod do vody vás celkom slušne vie vysiliť.  Počas týchto pekelných mesiacov sa budete musieť preorientovať na indoor športy.  My sme si našli lezeckú stenu a chodievali sme cez víkendy loziť no a potom z lezenia na fajn obedík a potom na pláž, kde sa dá pod slnečníkov v pohode vydržať.  Pre vašu informáciu, teplota pri mori sa pohybuje okolo 40C, v meste je do aj 50C počas “dobrých” dní.

My deti nemáme, preto berte môj naledujúci názor s veľkou rezervou.  Pre deti a mladé rodiny je Dubaj podľa m�?a skoro ideálny.  Aspo�? oproti Slovensku.  Oveľa lepšia zdravotná starostlivosť, žiadna kriminalita, pláž pred domom 🙂 , množstvo iných ľudí s malými detičkami, škôlky, miesta kam môžete chodiť s deťmi ako sú vodné parky, bazény, parky, pláž atď..  Ak máte odrastené deti, tak školy sú v Dubaji vraj na dobrej úrovni, problém je, že sú väčšinou dosť plné – teda neberú viac študentov aby si zachovali napr. britské štandardy maximálneho počtu študentov.  Manželka ma už viackrát upozornila, vraj škôlky sú preplnené, neberú detiská.  Počas mesiacov “pekla” detičky si to tiež asi ktovieako neužijú, ale myslím, že asi tak, ako si to užívajú deti u nás počas Nov-Feb.  Pre decká v puberte je ale Dubaj skoro peklo.  Žiadne párty, žiaden alkohol, žiadna tráva, proste nič. 🙂  Samozrejme veľkým mínusom pre mladé rodiny je absencia babičiek.  Namiesto babičky vám bude musieť vystačit “nanny” – milá filipínčanka podľa vlastného výberu, ktorá sa za 1000-2000Dhs bude starať o drobčeka a ešte popri tom stihne aj upratať a navariť.  Aby ste mohli mať takúto “nanny” musíte sa ale stať jej “sponzorom” a teda jej vybaviť víza, čo tiež nie je celkom lacné.

Ako sa pracuje v Dubaji

Častokrát sa ma ľudia pýtajú ako sa v Dubaji pracuje.  Čo to je “pohoda” alebo sa človek nadrie ako osol.  Takže poďme na to:

Určite že pracovná morálka v Dubaji je podľa môjho názoru a skromných skúseností vyššia ako na Slovensku.  Je to tu dané asi hlavne tým, že kým na Slovensku máte zázemie – rodičov, priateľov, bývalých spolužiakov a nejaký ten network, tak v Dubaji nemáte vlasne nič, kým si to odznova všetko nevybudujete.  Ak sa vám teda v robote nepáči, máte častokrát na výber len zbaliť sa a odísť domov na Slovensko, alebo skrátka si popri zamestnaní hľadať niečo iné, čo bez kontaktov je dosť ťažké.  Váš šéf dobre vie v akej ste situácii a napriek tomu, že verím v univerzálne ľudské dobro, tak sa to snaží využiť.  Možno len podvedome, lebo dobre vie, že v Dubaji s vami kde-kto môže aspo�? prvý rok-dva dobre mávať.  Okolo seba máte tiež neskutočne diverzifikovanú spoločnosť.  Máte tu ťažkých profíkov z UK, máte tu indov s úplne inou kultúrou akou je tá naša, máte tu arabských kolegov, ktorí sú síce o niečo čitateľnejší ako indovia, ale stále je to miestami o iných planétach a galaxiách.  Niekedy máte pocit, že ničomu nerozumiete, že ste ľudí nechtiac urazili, alebo že oni pourážali vás.  Skrátka – žiadna sranda!  Najlepšie tu uspejú tí, ktorí majú naj-otvorenejšie myslenie.  Skvelé je ak máte šiesty zmysel vycíciť čo skutočne cíti ľudská bytosť oblečená napr. do tmavohnedej kože inda.  Ak by som vám mohol odporučiť, tak nech to znie akokoľvek zle a politicky nekorektne, tak by som veľmi uprednostnil šéfa z podobného kultúrneho zázemia ako som ja (američan, EU) a najmenej by som uprednostnil manažment z Indie alebo pakistánu.  Vraví sa, že smrteľná kombinácia je manažér arab (náročný nekompromisný šéf, a podriadení indovia a filipínci – štandardne menej vzdelaní a chápuci realitu častokrát celkom inak ako my).  Ale ok – sú to stereotypy a vy možno budete mať skvelého šéfa indického pôvodu alebo úplnú neschopu z Londýna.

a propos rasizmus – ten tu existuje a viac ako kdekoľvek na svete, kam som sa mal šancu dostať.  Bieli sú hodnotení takmer vždy viac, sústredia sa vo svojich kluboch, kam iní veľmi ani nechodia (napr. taký Barasti je plný angličanov/európanov), kým iné sú zas plné skôr libanoncov).  Neexistuje zas ale nič také, žeby nepustili príslušníka istej rasy do istého podniku.  To nie.  Kde sa rasizmus prejavuje najviac?  Navonok je tabu a všetci sa tvária, že neexistuje, ale v realite sa na indov a pakistancov vždy díva najhoršie, potom sú filipínčania, nasledujú arabské krajiny ako Egypt, Sýria atď.., ďalej libanonci a potom my úbožiaci z východnej EU, potom západná EU a najlepšie na tom su miestni arabi.  Tí sú hore na vrchole vysmiati a skoro nedotknuteľní.  Ak ste slovák pakistanského pôvodu, alebo róm a obávate sa, že si vás pomýlia s indom, tak je to veľmi smutné, ale podľa môjho názoru to budete mať ťažšie obhájiť si rovnaký plat ako by si obhájil váš čisto snehobiely v Arielu vypraný Slovák s modrými očami a svetlými vlasmi.  Samozreje, že tak ako je pre inda zložité byť plateným rovnako ako biely východoeurópan, tak je pre slováka byť rovnako platený ako angličan.  Takto to väčšinou funguje, je to nespravodlivé, odsudzujem to, nesúhlasím s tým, ale je to stále tak.

Tento fakt je menej znateľný vo veľkých medzinárodných firmách, kde sú tieto veci vyslovene proti politike firmy a ľudia, ktorí by toto praktizovali, či podporovali, by boli ready na vyhodenie.  Vo firme, kde pracujem ja, sú ľudia na vyšších postoch dovolím si povedať že platený čisto na základe ich schopností a nie podľa farby pleti, či kultúrneho pozadia.

Víza do Dubaja – kto sa sem dostane a kto nie

Do Dubaja sa zas nedostane len tak hocikto.  Zabudnite na to, že si kúpite letenku, ubytujete sa bár kde a tri mesiace si budete hľadať job.  Toto môžete robiť v EU ale nie v Dubaji.  Sem dostanete pravdepodobne mesačné víza a to len od ak poletíte spoločnosťou Emirates (tie drahšie letenky – cca 20-22tis).  Vybaví vám ich cestovná kancelária, kt. vám predá letenky.  Inou cestou je vybaviť si víza tak, že vás niekto pozve – a ten niekto musí mať rezidenčné víza.  Muž však nemôže pozvať ženu, s ktorou nie je v príbuzenskom pomere.  Aspo�? je to trocha problém.  Poznám prípad, kedy si chalan pozval kamošku a dalo sa to po výnimke udelenej náčelníkom miestnej polície 🙂 vybaviť.  Mojou cestou bolo vybavenie cez firmu, ktoré mi víza zapezpečila.  Toto je ten ideálny prípad.  Je však pre firmu pomerne drahý a aj preto firmy väčšinou uprednostia radšej kandidáta, ktorý už rezidenčné víza v Dubaji má.  Bez rezidenčných víz v Dubaji samozrejme pracovať nebudete môcť a ani by som vám to neodporúčal skúšať 🙂  Ak prídete do Dubaja s manželkou, tak vám odporúčam si ju nechať na vlastných vízach.  Bude to pre �?u aj pre vás jednoduchšie napríklad v prípade ak sa ona rozhodne hľadať si iného zamestnávateľa a podobne.

Pe�?áze – netvárme sa, že bez nich to ide – hlavne v Dubaji nie

Koľko je minimum aby ste tu v Dubaji viedli dobrý život? Je to samozrejme veľmi individuálne, ale podme na príklady. Všetky postavy a príbehy sú v tomto prípade vymyslené a môžu ale aj nemusia sa zhodovať so skutočnými ľudskými príbehmi 🙂

– Miloslava je sympatické slobodné mladé dievča, ktoré si zohnalo prácu v eventovej agentúre za nástupný plat 16 tisíc DHS cca 90tis Skk v dnešnom výmennom kurze (a prudko klesá.. 🙂 (suma je vrátane všetkých bonusov…ktoré tu z najväčšej časti tvorí príspevok na bývanie). Firma jej preplatí len cestu do Dubaja a týždenný pobyt v hoteli, kým si nenájde vlastné ubytovanie. Milica nemá priateľa, rodičia jej nebudú ktovieako chýbať a chce odštartovať vlastný život a našetriť si na bývanie v Bratislave. Po príchode Miloslava zisťuje že samostatné bývanie ju bude stáť minimálne 4500DHS mesačne to sa bavíme o bývaní cca 1-2 hodinky od Dubaja. Malinká garzonka kdesi za Dubajom (International City). Musí si kúpiť auto za cca 30dhs. Všetky účty za elektrinu, klímu, internet a pod. budú ca 1500dhs, benzín 200Dhs a za jedlo ca 1500DHS. Milka je síce sympatická, no nie až tak pekná, aby mohla rátať s tým, že všetky drinky jej preplatia nápadníci a teda dalších 2000DHS pripadne na večernú zábavu vrátane taxíkov. Milka tiež nie veľmi rada varí a teda musí vykešovať dalších 1000DHS za občasné večere a hlavne obedy. Kedže chce vyzerať čo najlepšie, pripláca sa 600DHS mesačne za lacnejší športový klub, kde si môže ísť zahopkať. Všeho všudy príjmy 16000DHS, výdavky ca 11,500, ušetrených asi 4500DHS, čo je ca 25tis Sk/mesiac. Určite lepšie ako na Slovensku, no treba počítať aj s tým, že Milka si svoj rozpočet stráži, cez víkendy necestuje a domov ide raz za rok (čo jej prepláca zamestnávateľ), nenakupuje si handričky, po večeroch večšinou sedí doma alebo je v posilke.

– Jožko je úspešný mladý bankár, ktorý dostal zaujímavú ponuku a “package”, ktorý všeho-všudy znamená príjem 40tis DHS mesačne.  Prichádza sem s manželkou, ktorá pravdepodobne nebude pracovať a s malým bábom.  Ubytovať sa môžu vo vilke za cca 20-25tis DHS mesačne alebo si prenajať 3 izb.byt za cca 15-20tis DHS mesačne pri pláži.  Na výber majú prípadne aj kúpu bytu, alebo vily, hoci v tomto čase kedy nehnuteľnosti strmhlav padajú a nikto nevidí dno by som to asi neodporúčal.  Ak však predsa len kúpiť (vzhľadom na neskutočnú výšku nájomného to môže byť vlastne aj dobrá voľba).  Za takých 2.5-3M DHS by už mohli mať celkom slušný byt na pláži.  Ak chcete kúpiť, môžete si zobrať hypotéku, no musíte mať minimálne 25 – 30% hotovosti.  Inak máte smolu.  Úrokové miery za hypotéku sa pohybujú na podobnej úrovni ako u nás, teda cca 5.5 – 6%.  Ak však chcete byt rovno kúpiť, ja by som sa na vašom mieste 100% uistil, že v Dubaji vydržite aspo�? 2-3 roky.  K nákladom na kúpu bytu musíte pripočítať ešte cca 5% navyše za províziu maklérovi (prakticky nikto nepredáva bez makléra), 0.5-1% Dubajskému emirátu ako forma dane, a ešte niečo.  Skrátka 5 percent na vrch ceny treba pripočítať.

Jožko bude mať životné náklady cca 15tis DHS mesačne (večere, fitko, výlety, elektrina, klíma, výlety, nákupy pre pani manželku a bábo), dalej to budú 2-3tis mesačne na pestúnku, ktorá bude s Jožkovcami aj bývať.  Starostlivosť zabezpečená o bábo a teda pani manželka sa môže venovať dôležitejším veciam ako sú nákupy, kurzy tenisu, masáže, sauničky a kávičky s inými mamičkami-bankárkami).

Takže podčiarknuté a dvakrát podtrhnuté, Jožkovci si žijú na vysokej nohe a ušetria 40 (plat) -15 (life) -2.5 (pestúnka) -17 (nájomné) = nekompromisných 4.5k ušetrených 🙂 vlastne to isté čo Miloslava.  Kým si však Miloslava ide zodrať zadoček, tak Jožkovci žijú easy life.

Takže takýto je asi guide a ak si hľadáte flek, tak si skúste pýtať ekvivalentne k vašim očakávaniam.  V Dubaji je veľa personálnych agentúr, ale ja mám taký pocit, že sú všetky totálne zahltené životopismi a ak sa ozvú, tak len zriedka a jednu a tú istú pozíciu ponúkajú triliarde uchádzačov naraz.  Proste nemám veľké ilúzie o ich profesionalite.  Oveľa jednoduchšie je podľa m�?a prácu hľadať nielen cez HR agency, ale aj napriamo.  Zistiť si zoznam firiem a zaslať im životopis a pravidelne sa pripomínať, najlepšie telefonicky.  Pár personálnych agentúr:

www.bayt.com

www.careerjunctionme.com

Ak by ste niekto chceli pomoc, tak dajte vedieť rád pomôžem (nie, lowe nepožičiavam :))