Dubaj 2

Tak a som tu zas.  Zas pri bazene a zasa raz v tazkej pohode.

Prave sa mi zacal vikend a to dokonca predlzeny – piatok, sobota nedela.  Pre tych z vas, ktori nahodou neviete, tak den pracovneho pokoja je piatok a sobota.  V nedelu sa tu pracuje ako kazdy iny den.

Praca sa pomaly rozbieha, dnes som mal dlhsi pohovor so sefom.  Pravdupovediac som sa dost obaval, ale vsetko dopadlo nad moje ocakavania.  Pointa je, ze sef nema vysoke ocakavania.  Aky mily paradox, ze?  Skratka a dobre team sa este este len buduje a to co budem robit teraz budeme od januara alebo februara robit dvaja.  Poznam dokonca tu babu, ci presnejsie tetu s ktorou budeme tvorit mini-team.  Je v pohode. Je to belgicanka s arabskymi korenmi a nastupi niekedy vo februari alebo marci.

Sef je mlady, mozno o 5 rokov starsi ako ja.  Je velmi pohotovy (to som schvalne napisal ako prve) a zda sa mi aj trocha hyperaktivny.  Vsetko si vsima a sedi priamo oproti mne.  Nie je to vsak asi ten tip, s ktorym bude clovek zrovna kamarat.  Je predsa len starsi, je to sef, ma deti, manzelku a drzi si taky ten jemny odstup.  Co je dobre.  Len nech si ho drzi, pan veduci.

Ked uz sme pri teame, dovolte aby som vam predstavil svoj novy team.

Takze veduci je veduci a vola sa Michael.  K uz povedanemu dodam len to, ze je nizsej postavy, trocha redsie vlasy a vesela skoro detska tvaricka s trocha krivymi zubami, ktore ho robia este sympatickejsim.  Je australcan a musim sa priznat, ze mu je castokrat ozaj ze zle rozumiet.  Ja uz som pocul vselico – indov, pakistancov, cinanov, echt britov, americanov..no koho len chcete ale toto je dost aj na mna.  Anglictina je sice pekna, cista a spisovna, ale akosi..sa to vsetko zlieva a castokrat mi musi opakovat cele vety aby som mu rozumel.  Myslim ale, ze podobny problem maju aj ostatni.

Potom je tu osoba mne zatial najblizsia a to polka Renata NeviemcoOWSZKA.  Klasicky polsky prizvuk ale velmi mila a ochotna.  Preco najblizsia?  No prisla ma vyzdvihnut na vratnicu a ona ma vlastne kazdemu predstavila, sedi rovno zamnou a sem-tam mi pomaha s drobnostami ako napriklad – ako sa robi kava, kde mame pera a ceruzky, za kym mam ist ked chcem kalkulacku, kolko stoji toto a hento a tak dalej.  Robi nieco podobne ako ja, ale inu business skupinu.  Takze spolocne mame asi len to, ze sme financni analytici.

Potom je tu ista Mary (vyslovuj Meri).  Je to aziatka povodom z francuzska.  Taka mila, dost ticha a hned prvy den sme boli spolu s nou a Renatou na obede a celkom dobre sme sa vedeli porozpravat.  Nedavno sa vydala, za najlepsie na Dubaji povazuje svojho manzela a za najhorsie to, ze sa tu vraj nedaju urobit kamaratstva… velmi povzbudive…  Odvtedy som s nou uz neprisiel moc do styku.  Sedi vlastne celkom niekde inde a zda sa, ze ma stale velmi vela prace.  Baby vsak vecsinou maju vela prace – hlavne taketo slusne a tiche poctivky.  Nic v zlom, ale keby bola chalan, asi by tolko nerobila.  Ale..mozno sa mylim…

Potom tu je ista Bushra, s ktorou som sa este ani nerozpraval, lebo nikdy nie je ani v ofise a ked je, tak jej nieje dobre a je chora.  Je to marocanka a vyzera tiez celkom sympaticky…ale nieco tu nesedi.  Renata nechcela povedat co..vraj nechce ohovarat..takze cakam kedy sa dostanem do toho “vnutorneho kruhu” a dozviem sa klebety aj ja.

Najlepsie bolo, ako ich vsetky opisal veduci Michael.  Renatu ako velmi schopnu.  (bodka) Mary robila to co ja…ale nenapadne naznacil (aspon ja som to tak pochopil) ze prilis vela zbytocneho a detailneho a tomu podstatnemu sa nevenovala.  O Bushre sa velmi diplomaticky vyjadril ze robi pre taky a taky biznis, vecsinou pracuje z domu a je casto chora. (zase bodka)  Potom je tu isty arab zo saudskej arabie, ktory je vraj velmi mily a ochotny a robi nieco, co budem robit namiesto neho aj ja.

No a potom su tu ludia okolo nas – HR, vyplaty (ku ktorym sme vsetci mili..a stale zdoraznujeme svoju lasku k nim) a potom kadejaki potulni biznismeni, ktori si k nam pridu sem-tam pokecat.  Este oproti mne sedi ista mila indka, ktorej sa tu s manzelom velmi paci. (opet bodka) no a este viac oproti mne sedi zda sa, najvecsi z najvecsich, isty John.  Miestny kapo di tuti kapo celej velkej skupinky.  Akosi sa mi to ale nezda, lebo vraj vsetci kapovia su momentalne v Thajsku a oslavuju svoje obchodne uspechy za minuly rok.  Michael povedal, ze tam mal byt tiez, ale vraj ho zena nepustila.  Tak si viem predstavit ako sa tam oslavuje.  Len jednemu nerozumiem – preco si vybrali zrovna Thajsko…

takze to bol moj team v kratkosti.

Dnes som sa vybral do Mall of Emirates, co by mal byt akoze najvecsi obchodak v Dubaji.  Alebo teda jeden z najvecsich.  Dolezite veci treba vybavit hned – a preto in medias res – cakal som viac.  Cakal som zlato, drahokamy, mramor, polonahe rusky a “betmenov” s najdrahsimi taskami od Guciho, Armaniho, mrtveho Vercaseho a Maria Kleina ale dockal som sa Carefuru, Zara, Mango, H&M a take tie myslim dost bezne znacky.  Chybalo uz len fakt ze Kenvelo.  Urcite by tu bolo, keby ho nevlastnil zid/zidia.

Ako vyzera ten obchodak?  No..zas vas nebudem klamat.  vyzera dobre.  Podlaha je ozaj draha a mozno aj dajaka mramorovka – ziadne WC kachlicky, lavicky su pekne, parkoviska velke, ale kto caka zaparkovane Ferrari od stlipika A1 az po KZ-99 je na omyle.  Zatial som videl len tie paletovane Ferrari na letisku a tusim este jedno.  OK, nepresiel som este cely Dubaj, ved ja viem. 
Obchody su….normalne.  Proste podobne ako v Auparku s podovnymi somarinami a takmer vseky su obchody s oblecenim.  Ako som uz povedal – ziadni dizajneri sa nekonaju.  Proste kadejake zapadne nazvy.  Nepresiel som sice cely obchodak, ale minimalne polovicu.  Dominantou je myslim Carefour, ktory je…velky.  Ale nie zas taky, zeby ste ho nepresli peso.  Maju tam dost bezne veci podobne tym nasim, je tam strasne vela ludi a samozrejme neskutocne vela potravin vsemozneho druhu.  Vyzera to ale podobne ako u nas.  Vsade sa tam melie masa ludi, ktori su ale ini ako ti u nas doma.  Vyzeraju spokojnejsie, su milsi, usmiati a neponahlaju sa.  Tiez vidite vseky mozne rasy a asi aj spolocenske postavenia.  Co si ale vsimnete hned je ta ich spokojnost, slusnost jeden k druhemu a ziaden stres.  Predbehnete niekoho v rade?  Nevadi.  Este sa vam aj ospravedlni.  Drgnete do niekoho, len sa otoci, zasmeje a zasa sa ospravedlni.  Ci je to chlap alebo zena.  Musim uznat, ze az tu si uvedomujem, aky sme my slovaci nervozny a nespokojny narod plny agresivnych a nestastnych ludi.  Pritom nasa ekonomika stupa a myslim ze mame viac ako priemerny Dubajcan.  A predsa sme nespokojnejsi.

Ako vyzeraju miestni ludia?  No predovsetkym velmi rozne.  vidite tu normalne pubertacky oblecene asi ako tie nase (kazda plus takych 5kg), chechcu sa a spaciruju.  Su tu potom arabi obleceni do tych svojich plachiet a v kozenych sandaloch, zeny cele v ciernom len s uzkym “kukatkom”, potom aj bez kukatka a tie “najodvaznejsie” len so satkou na hlave.  Potom par “vkusnych” americaniek v roztahanom tricku s kozami stojacimi na kazdu svetovu stranu a tych nechutnych sortkach, ktore este viac zdoraznuju ich nedokonale postavy.  Priznam sa, ze peknu zenu som tam ani nevidel a dokonca ani elegantnu zenu.  Sam sa cudujem co teraz napisem, ale asi najelegantnejsie boli niektore tie zeny v tych betmenovych ruchach.  Su totiz vyzdobene zlatom (alebo zltymi nitkami..?) a vyzeraju celkom…zaujimavo.  Zvlastne – nevidiet elegantnu zenu na mieste, kde sa vlastne elegancia predava…  Je tu samozrejme aj vela deti, ktore pobehuju kade-tade, ale vsetko v ramci slusnosti.  Nepocujete ziadnu mamu vrieskat na tie svoje detiska, ani huciaceho otca.

Tesil som sa na foodcourt a opet som bol trocha sklamany.  Proste normalny.  Ziadne pecene lososy plnene krevetami a kaviarom za 5 korun.  Normalny foodcour s cinou, indickou bufeto-restikou, McD, KFC, este par menejznamych fastfoodov z USA a par divnych restik.  Ja som si nakoniec dal moj oblubeny Subway a bol som spokojny..hlad v tom zohnal podstatnu rolu, musim dodat.  Stolicky obycajne, nic zo zlata ani ebenoveho dreva.  Poriadok ale bol.  Ziadne pohadzane papiere a plastove pohare ci servitky od kecupu.  Vsetko pekne upratane.  Takze zaver?  Aupark a ani Polus sa nemaju za co hambit.  Aspon co sa tyka obchodov.  Asi by som zas priamo neporovnaval mall of emirates zrovna s Auparkom ci polusom, ale na druhej strane…preco nie.  Ak by spravili ale Aupark este 2x taky velky tak mozno aj ano.  Minimalne sa po nasich Auparkoch a Polusoch prechadzaju ovela krajsie tety a baby.  Takze ak vas pride navstivit cez Vianoce sejk, tak ho kludne zoberte do Auparku a zoberte ho rovno aj na pivo – to si v miestnom obchodaku neda…

a teraz ceny.  Zasa hned uvodom – zadarmo to veru nieje!  Neviem ci zle pocitam, ale veru ceny mi pripadali podobne tym nasim, mozno nizie o DPH, ktoru tu nepoznaju.  Tak napriklad Levis 501 stoja 400 dirhamov, co je asi 2600Sk.  Myslim, ze u nas stoja tak isto, nie?  Ine Levisky – “vyssi model” stoji 500 dirhamov.  Zasa nic moc.  Tenisky Nike stoja cca 2500Sk.  U nas podobne, mozno do 500Sk viac.  Tricko, obycajne s najakym tym “in” obrazkom a napisom Levis stoji cca 1900Sk.  Drahe, co?  Aj ja si myslim!  Pekne kosele?  (luxusnejsie) asi 2000Sk za “nizsie modely” az do 3000Sk za tie najlepsie.  Ziadne Gucci upozornujem.  Pravdou je zas to, ze som neprebehol vsetky obchody, ale ozaj len par.  Ostava sa uz len spoliehat na tie vraj NESKUTOCNE zlavy, ktore maju nastat v januari.  Som zvedavy…
Co je lacnejsie je elektronika.  Nie vsak o polovicu myslim.  Ipody sa mi zdali podozrivo lacne a niektore mobilne telefony (tie nove fajnove Samsungy).  Stali vsetky do tych 8tis Skk.  U nas asi trocha viac…  Maju tu potom ten novy Motorola Razr2, ktory vyzera pekne…ale zas neodpadol som.  Coho tu maju velmi vela su handsfree.  Handsfree na vsetky sposoby a arabi ich miluju.  Je to az komicke a Peto – mal si uplnu pravdu s tymi handsfree!! :)))

Pravdou ale je aj to, ze momentalne je ta najvysia sezona roka a pravdepodobne aj najvyssie ceny.  V januari mozem spravit korekciu…

No..a pre tych z vas, ktory to vydrzali a docitali sa az sem mam na zaver jednu specialitku – ano…dobre tusite – ten povestny lyziarsky svah!  Najdlhsie na svete?  No asi nie.  Myslim, ze dokonca az 3ti alebo 2hy “najvecsi” na svete.  Ked hovorime o “najvecsom” tak davam fakt VELKE uvodzovky.  Ale aby som nefrflal – a uvadzal veci na spravnu mieru –

Ten umely lyziarsky svah je na konci obchodneho centra, je pekne presklenny a teda kazdy vidi tu paradu.  A veruze to parada aj je!  Vonku 26 stupnov (a to je akoze najvecsia kosa) a vo vnutri sa ludia lyzuju/snowboarduju.  To je obdivuhodne uz samo o sebe. 
Ked som to zbadal neubranil som sa velkemu usmevu a trocha aj smiechu.  Ale obdivnemu, prelozenym dlhym Waaaaaau no do #)(% co ti #)(% ty #)(%…!  Lebo inak sa ani neda reagovat ked zbadate za sklom snehuliakov, ladove priehladne krasne urobene sochy, kopec snehu, zasnezene borovice a deti v snehuliach a lyziarskych prilbach tahajucich sanky.  Sneh je tam vsade.  Nad vsetkym troni SEDACKOVA LANOVKA prosimpekne znacky POMA :))) plus normalne “poma” vlek vedla.  Ludia pekne sedia na tej sedacke a hompalaju snowboardami a lyzami ako sa vezu pomaly hore.  Na “svahu” je dokonca aj bufac (ako ma byt – v strede svahu…ktory ma asi 50 metrov..no dobre..mozno 70.  Ski hutte ale vyzera stylovo – presne ako v alpach a podavaju tam horuci caj a obsluhuju casnici v bundach ako horska sluzba.  Svah je taky stoceny a dokonca su tam akoby dve zjazdovky.  Znie to velmi smiesne…sam sa na tom smejem..lebo to neni vlastne ani jedna zjazdovka :))  Ako som to ale s otvorenymi ustami sledoval, tak som na svoje prekvapenie videl, ze na tom svahu ludia frcia na lyziach aj celkom rychlo a robia obluciky…  Na videu pred vstupnou branou dokonca davaju skakajucich snowboardistov a je tam aj zabradlie, po ktorom mozu velki brejkeri aj nicit miestne snowboardy.  Celkovy dojem – famozne….aj ked trocha srandovne.  Nieco akoby sme si my v Tatrach pod lomnicakm napustili more, zrobili tam metrove vlny, postavili palmy a slnecniky a navozili za pol Zahoria piesku, dali to cele pod strechu a vyhriali to na 32C.  Samozrejme by nesmel chybat bufet so slamenou strechou a margarita s tym krpatym slnecnickom zapichnutym v ladovej drti.  Asi by sa Dubajcan zasmial tak ako ja na ich “svahu”.
Odfotil som pre vas aj okolie spolu so Sant Moritz restikou a tiez som nezabudol na cennik a vtipne instrukcie ako sa spravat.  Zasmejete sa…

troska horsia fotka – rozmazana ale aspon nieco kym nenajdem lepsiu fotku niekde na webe

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Ceny su VELMI prijatelne.  cca 800Sk stoji 2-hodinovy vstup s tym, ze v cene je aj lyziarska vystroj (okrem capice a rukavic).  Deti maju vstup za polovicu.  Ceny su celkom atraktivne ale za vyucbu – cca 2700Sk za hodinku.  Zeby som sa vykaslal na karieru financneho analytika a stal sa lyziarskym instruktorom v Dubaji?  Celkom vtipny je potom aj lyziarsky obchod v ktorom je ozaj vsetko od zimnych bund az po obrovske vaky na snowboardy.  Bravo Dubaj!

Takze na dnes tolko.

Tak a je to tu.  Som v Dubaji.  Rychlo vybavim to, na co vsetci vlastne cakaju – aky je Dubaj? 

 Je super.  Je velkolepy, je asi taky, ako sa o nom hovori.  Takze nedockavci mozu ist, vy, ktori ste stale zvedavi podme ale po poriadku.

Pre tych, ktori to este nevedia – tak ja som prisiel do Dubaja za pracou.  Na dobu neurcitu a zatial to vyzera tak, ze by to malo byt 2-3 roky.  Nie je to vsak obmedzene.

Na tento blog chcem pisat o svojich zazitkoch z Dubaja a mozno aj niekomu poradit, koho stretne podobny osud ako mna – a teda dostane pracu v Dubaji, resp. nad nou rozmysla.  Preco to pisem?  Lebo sa mi chce a ako povedal jeden moj znamy – kazdy blbne svojim sposobom – takze ja blbnem tak, ze pisem…  Tiez som si velakrat prial, aby som som si mohol precitat o zazitkoch inych ludi ci uz je to cestovanie, praca alebo proste ja neviem..hocico.  Nebolo by to skvele, keby sa kazdy clovek podelil o svoje skusenosti a pocity?  O co by sme boli mudrejsi…

Este organizacne veci treba vybavit – pod tymto textom je “diskusia”.  Som demokrat a teda pripustam diskusiu k mojim prispevkom.  Neda sa myslim vypnut, standard tejto BLOG aplikacie.  “Diskusiu” mozete vyuzit napr. ked je na co sa opytat…  Dostavam STRASNE vela SPAM prispevkov (clanok o kolenach), takze vas pripevok musim najprv autorizovat, takze sa necudujte ak sa neobjavi hned.

Tak a mozeme pokracovat…

Najprv to, co som ocakaval – pravdu povediac, nic moc.  Ludia, s ktorymi som sa o Dubaji rozpraval ho vecsinou vychvalili, ale zaroven dodali, ze je vela takych, ktorym Dubaj nesadol.  Tiez kazdy zdoraznuje, ake je tu drahe byvanie.  Tiez som o Dubaji vela nepremyslal, akoby som si ani nepripustal, ze sem vlastne idem, hoci som mal vela casu na pripravu (cely proces prijimania ma do firmy trval myslim aj viac ako 3 mesiace).

Dubaj som si uvedomil asi az na letisku a dokonca az potom, ako som vystupil z lietadla.  Celu cestu som sedel s istym Presovcanom, psychiatrom, ktory isiel na psychiatricky kongres do Melbern (asi som to napisal zle 🙂  Celu cestu sme kecali a nie o Dubaji, ani o praci v zahranici, ale o psychiatrii, dnesnej spolocnosti, vyplyve dnesnej dobe na psychicke zdravie ludi a tak podobne.

Ked som vystupil z lietadla ovanul ma celkom iny vzduch.  Taky dovolenkovy, ak viete co tym myslim.  Proste teply a prijemny.  Okolo hucia motori, ludia sa ponahlaju na ten cudny autobus.  Vsade okolo pocujem cestinu ale aj slovencinu.  Akoby som priletel do Chorvatska.

Dubaj som si vlastne uvedomil az ako som sa tak dival naokolo po letisku z autobusu a odrazu zbadal celu paletu bielych Ferrari.  Normalne naskladane Ferrari na sebe na takej velkej palete ako krabice s detskymi slapacimi autickami z Ciny.  Bolo ich tam aspon zodesat – vsetky uplne rovnake, biele.  Tak som si konecne uvedomil – aha, totok je Dubaj.

Letisko je ako inak – ooooobrovske.  videl som uz viacero letisiek, ale toto bolo ozaj velke (alebo zeby nas sofer previezol 3x dookola?).  Vo vnutri samozrejme klimatizovana hala a musim priznat, ze som bol trocha sklamany – ziadne zlato, ani mramorove podlahy.  Celkom normalne letisko len s asi 40 radami, kde sme sa postavili a cakali na stempel.  Okolo sa motali miestni pracovnici vsetci odeti v tych ich bielych…je na to presne nazov…plachtach (to nie je on).  Na hlave take tie cierne “obruce” a na nohach hnede kozene sandale.  Premavali sa tam a zastavovali ludi a radili im do ktorej rady sa maju postavit.  Ja som si tiez jednu vybral…rychlo ju zmenil..a cakal.  Dostal som sa na rad asi o 5 minut.  Chlapik ma na moje prekvapenie velmi milo pozdravil – proste s takou nefalsovanou radostou, ale pritom nie nasilu.  Proste Hello, how are you doing?  Ja ze Good a ukazal som mu ten papier, ktory davaju akoze viza.  On sa na mna siroko usmial a ze…no…musite ist tamto dole schodami a tam vam daju ozajstne viza, toto je len akoze.  No a potom pridite zasa do rady.  Tak ja ze dobre a isiel som si teda pre ozajstne viza.  Zasa mily panko, ziadna a spet.  Tentoraz som uz cakal dlhsie, lebo medzitym pristalo asi dalsich 64 jumbo-jetov a tak ta hala s tymi radami bola uplne plna.  Nastastie to islo rychlo.  Rychlo pre kufor a potom sup von.  Aha – este pred odchodm som sa zastavil v Duty free a prezieravo som si kupil fajcivo a litrovu Toulamore Dew (whiskey).  Celkovy ucet 27 dolarov – cize nieco okolo 640Sk..?  V pohode, kedze u nas by to cele stalo minimalne 1200Sk.  Ziadne take, ze moslimska krajina alkohol tabu.  Prave naopak.  V tom obchode vlastne ani nic ine nemali – len chlast a cigy.  Este aj pri pokladni miesto cukrikov mali len dalsie cigy a mini-flasticky s alkoholom.

Vonku vladol ten spravny chaos.  Za zabradlim caka asi triliarda ludi a kazdy druhy ma nejaku cedulku s napismi ako Mr. Smith, Mr. Kratky, Mr. Dlhouhy, Mr. Novak, Mr. Molotov, Mr. Schratz..  Neviem si predstavit, ze by som sa tam ozaj s niekym stretol – triliarda je asi vela, ale uplne vazne ze by clovek musel popozerat aspon 1000 cedul kym by nasiel tu svoju (ktora by aspon pri mojom stasti bola urcite ta posledna).  takze – ak vas ma niekto prist cakat do Dubaja – presne sa dohodnite kde.  Napr. pri taxikoch.

Taxiky su hned dolava za vystupnou halou.  Caka sa na nich pekne v sest-stupe ale ide to ozaj rychlo.  Je tam viacero koordinatorov, ktory smeruju ludi do taxikov.  Takze som nasadol do obrovskeho taxika -akehosi minivanu.  Sofer bol Pakistanec, ale neskutocne mily clovek.  Pri taxikoch by som sa dovolil chvilu pristavit.  Vsetci maju auta podobne pomalovane a spaja ich jedno – vsetci pracuju pre tu istu firmu.  Monopol a hoci su monopoly proti mojmu zmyslaniu liberala, tak tu ozaj ten monopol funguje!  Myslim, ze taxikar nema z vozenia ludi nic.  Dostava proste ten svoj plat (ktory asi nieje ktovieaky) no a ma zapnuty taxameter.  Tych par taxikov ktori ma zatial viezli – tak vzdy ti soferi boli neskutocne mili.  Az tak moc..ze mi to bolo blbe.  Za kazdou vetou povedali …sir  yes sir no sir a tak.  Tiez vedia vsetci velmi dobre po anglicky.  Zabudnite na drzych taxikarov v Bratislave, ktory sa chovaju ako velki pani (ano, ja viem…nie vsetci).  Takychto taxikarov by som bral.

Taxiky niesu ktovieako drahe, ale zas drahsie ako v Bratislave.  Presnu sumu neviem.  Ked sa ju dozviem, dam vam vediet.  Ak to chcete vediet okamzite – tak za cca 20-25 minutovu jazdu po dialnici som platil 100 dirhamov, co je cca 640Sk.  Z ofisu domov, co je asi 10min som platil asi 15 dirhamov, teda asi 100Sk. Fit, nie?

Hotel, kde byvam je fajn.  Luxusny samozrejme, ale zas nie tak, zeby som odpadol.  Chybicka by sa veru aj nasla, hoci sa velmi snazia vsetko pucovat a byt k hostom velmi mili.  Personal je mimoriadne mily a ochotny.  Vedia velmi dobre anglicku a ked nieco chcete, tak nemavnu rukou a nepovedia len ze – je to hentam, ale pekne idu s vami, ukazu vam aj tri restiky a odporucia co chcete.

Izba je fajn, ale ani 40 a ani 32 palcove LCD sa nekona.  Obycajny televizor starej mamy.  Ma sice tie exkluzivne kanaly ze vitaj Danko Keder tvoj ucet je zatial xyz a ked chces mozes surfovat po internete a dole mas klavesnicu, ale inak nic extra.  Inak vsetko ostatne fit.  Velke dve postele s tymi povestnymi super-mekymi paplonikmi, plachtami a kobercekmi.  v kupelni tiez nie je virivka so zlatymi gombikmi a LCDckom ale len obycajna vana.  Dokonca uzsia ako by sa patrilo.  Zato je v kupelni vaha aj s odporucanymi hmotnostami, kolko by som mal ja podla svojej vysky vazit.  Hamba!  Keby som mal ozaj tolko vazit, tak by nepredali ani len jednu salamku na ranajky.  Mozno ale robia reklamu fitku…neviem.

Spalo sa mi celkom dobre, az nato, ze som v tej unave zabudol vypnut klimu a mal som pocit, ze spim pod Mount Everestom.  Jednak ten vychor palno pustenej klimy a potom aj ta zima.  Bol som ale naobliekany..takze sa to nejako dalo . Zobudil som sa ale skrehnuty 🙂  A to zrovna v Dubaji…

Rano ma zobral taxik a na moje prekvapenie mi len oznamili, ze ma to bude stat 25 dirhamov a basta.  OK. Ibaze cesta z uradu do hotela stala 15.  TOto je jedna vec, ktora mi pride divna.  Ten hotel zaraba doslova na vsetkom!  Vecera – neskutocne prachy.  Taxik – skoro dvakrat tak drahy.  Na izbe flasa mineralky prezieravo otocena cenovkou von – 25 dirhamov.  Maly sprosty Evian za 170Sk!  Svet nevidel.  Esteze v kupelke bola dalsia minerka ako “dar nasho hotela pre vas”.  No parada.  Som inak zvedavy, ci by aj taka Nicole Kidman rozoznala slavny Evian od miestnej Sheraton Jumeraiah water.

Ofis kde pracujem je pekny.  Vsetko presklenne, moderna budova, krasne vytahy s dverami, ktore sa otvaraju krasne ticho a su tak nalestene, ze su celkom ako zrkadlo.  V ofise ma privitala mila recepcna, dost neformalna a presne vedela co som, kto som a mala pre mna dokonca nachystanu aj karticku.  Mile.  Prisla si o chvilu pre mna moja kolegina, ktora je polka a zije tu uz 4 roky myslim.  Previedla ma po kancelariach a zoznamila s par ludmi.

Osadka je tu veru vseliaka.  Fakt rozne.  Vela indov..alebo arabov (proste pocernych) no a tiez vela bielych – nemec, anglican a tak podobne.  Vsetci uplne v pohode a velmi mili.  Preste ahoj, sme radi, ze si tu, nam sa tu velmi paci, dufame, ze aj Tebe sa bude pacit a tak.  Jeden kolega – asi arab, sa vola skoro tak ako ja.  Vola sa ze nejaky Mahmoud Al neviemco Kader.  Tak som sa na tom celkom dobre zabaval.  On ma tusim nepochopil, ze z coho mam taku skvelu naladu.

Za zmienku stoji este kuchynka, ktora sice nema umyvadlo (aka kuchynka  nie?) no ale zato tam je velka chladnicka – ako tie na drinky na hradzi a ta je uplne nafulovana kolou, sprajtom, icetea, dzusmi, mineralkami s logom firmy a tak.  Zadaaaro!  Kavo-stroje su tiez take tie tuzexove, ktore robia preso.  Len som este neprisiel nato, ako vlastne funguju.  Hral som sa s nimi dost dlho…ale kavy nikde.  Nevadi, zajtra sa niekoho spytam.

Posadili ma vedla jednej z mojich kolegin (tej polky) a je to celkom pekne miesto.  Pekny normalny stol, paravan a dost vela priestoru od dalsieho suseda.  Vsetko ide ako ma, internet je rychly.

Den som stravil normalne pracou – hoci este stale pre tu “staru” poziciu.  Na taky neskorsi obed ma zobrali dve kolegine – tato polka s jej kamaratkou.  Bolo to mile, boli velmi zlate a ta polka ma dokonca pozvala na ten obed.  Dal som si nejaku “bagel” s roast-beefom.  Celkom dobre, hoci neviem ci sa z toho niekedy naobedujem.  Nebolo to zrovna lacne, ale zas nie tak drahe.  Vraveli ale, ze v okoli su aj ovela lepsie restiky, takze sa tesim…

Odchadzal som z roboty pomerne neskoro – asi o osmej a to tam uz vlastne nikto ani nebol.  TO je dobre znamenie.  Vratnik – zase velmi ochotny – sa mi snazil zavolat taxik, ibaze to nebolo mozne.  Vraj bolo obsadene.  Tak som vysiel von a cakal som vonku, dychal pekne sviezi Dubajsky vzduch.  Taxik sa coskoro objavil a zobral ma do hotela.  Vecera nestala zas zavela..este dobre, ze som bol hladny.  Highlight dna bola ale prechadzka po plazi.  Nadhera.  More je uplne teple, krasne huci, valia sa na nom vlny a pod nohami mate jemny piesok, ktory sa jemne zabara.  Po lavej strane huciace vlny a po pravej strane stoja…mrakodrapy.  Jeden na druhom, medzi nimi mesiac.  Pofukoval dost studeny vietor, ale vzdy ked prisla vlna, tak som si pekne zohral nohy.  Prijemne a keby som nebol sam, tak aj velmi romanticke.  Presiel som sa celkom pekny kus.

Vybehol som hore, zobral laptop a teraz sedim pri bazene uplne sam, zamnou kdesi hra hudba, okolo mna desiatky velkych hrubych paliem omotanych zltymi svetielkami a v dialeke huci more.  Skvele, ani sa mi nechce ist spat, napriek tomu, ze je 12 hodin.  Je to tu prilis pekne….ale to nic nemeni na tom, ze by som mal ist spat, kedze zajtr ma caka velky den – stretnem sa s panom veducim a zacnem sa ucit/skolit/mucit.

Takze zatial kolko.  Ziadne strachy – uz vas nebudem trapit takymit podbrobnymi popismi.  Mozno este parkrat a zhrniem to do kapitolky – prve dni v Dubaji. 

Fotky su, ale vo fotaku a to presne dve.  Nieze by nebolo co fotit, ale proste mi je trapne tu behat s fotakom a navyse som bol cely den v praci.  Len rano som odfotil svoj vyhlad…a ten sem dam…ked/ak sa mi podari tie fotky dostat z toho fotaku.

 Kolegina mi prave povedala, ze mi nejake fotky “pozicia” a mozem ich vraj aj vydavat za vlastne. Tak ich vypytam a snad zajtra ich sem nahram.

Takze slubene fotky. 

 Vyhlad z mojho okna hoteloveho:

 

este foto z plaze:

foto bazeniku pri hotela