Prvá operácia sa nepodarila (plastika LCA).  Spätne keď sa nad tým zamyslím, tak si uvedomujem, že to skoro všetko bolo úplne zle.  Otrasné slovenské zdravotníctvo “at it’s best” ale aj moja vlastná naivita a nevedomosť.  Veď si to prečítajte.  Tento príspevok som písal pekných pár rokov dozadu (2007) priebežne ako ma operovali prvýkrát (artroskopia kolena po pár týždňoch od úrazu) a potom samotnú plastiku asi 6 mesiacov nato.

Ako tak čakám na operáciu predného krížneho väzu a hľadám informácie, nachádzam len málo vo vodách slovenského internetu. Preto som sa rozhodol napísať o vlastných skúsenostiach a podeliť sa s ostatnými o svoje vedomosti a zážitky z môjho úrazu a potom prvej a druhej operácie.

Takže úraz sa mi stal pri hraní basketbalu. Nikdy som nebol hráč profi ligy, ale rád som si zahral cez leto s kamarátom.

V ten deň sme už hrali pekne dlho a naše pekne zrelé, no netrénované telá už začínali cítiť únavu. Nevedeli sme však odolať výzve mladšieho súpera a tak sme hrali a hrali. Blížil sa posledný bod pred naším slávnym víťasztvom, ja som vyskočil na doskočenú loptu a dopadol tak nešťastne, že som si vyvrtol koleno do strany. Bola to čisto moja chyba samozrejme. Hneď som vedel, že je veľmi zle. Členok som si predtým vyvrtol hádam 5 krát každý, to je tiež bolesť na pohľadanie, ale koleno…je predsa len niečo iné. Bolesť to bola riadna a ja som nemohol nohu ani vystrieť ani pokrčiť. Mohol som s ňou hýbať, čo však spôsobovalo pekelnú bolesť. Prišlo mi zle. O chôdzi na zranej nohe nemohlo byť ani reči.

Ak sa porozprávate s inými ľuďmi, častokrát je ich priebeh zranenia oveľa miernejší. Koleno zabolí, no človek dokonca niekedy ešte dohrá zápas, prípadne sa snaží koleno rozcvičiť. Toto je však veľká chyba. Je veľmi pravdepodobné, že potom, ako sa koleno dostane prutkým pohybom do nejakej “vývrtky”, hoci ihneď skočí naspäť, je pravdepodobne poškodený krížny väz. Ten vám následne môže “rupnúť” pri ďalšom tréningu alebo najbližšom zápase.  Nielen, že si väz už úplne môžete roztrhnúť, ale môžete si poškodiť aj ďalšie “súčiastky” v kolene. Ak máte podozrenie, radšej choďte k ortopédovi, presne mu opíšte ako k zraneniu prišlo a on vás pošle na rentgen (ktorý pravdepodobne nič zásadné neukáže) no a ideálne, ak si koleno pozrie cez tzv. magnetickú rezonanciu. Táto metóda dokáže pomerne spoľahlivo diagnostikovať poškodenie alebo roztrhnutie väzu. Je to však vyšetrenie, na ktoré sa dlho čaká. Ja som na MRI ani nešiel, lekár sa rozhodol pre okamžitú operáciu – artroskopiu, lebo jedine artroskopia dokáže úplne spoľahlivo diagnostikovať čo všetko sa v kolene poškodilo a samozrejme opraviť poškodenia, ktoré sa mohli stať podla toho ako som mu popísal priebeh úrazu a čo zistil vyšetrením.

Takže – keď sme si tento väz už poškodili – poďme sa pozrieť o čo sme vlastne prišli.

Celkom pekný obrázok spolu s vysvetlením anatómie je na: http://www.arthroscopy.com/sp05001.htm

Predný krížny kolenný väz sa nazýva v angličtine ACL (na internete to vždy nájdete práve v tejto skratke).  V slovenčine, resp. latinčine je to presne naopak – LCA.

Tento väz je jeden zo štyroch väzov, ktoré držia koleno pohromade a zabezpečujú jeho stabilitu pri jeho náročných valivých pohyboch. ACL/LCA tiež býva najčastejšie poškodený, lebo je to práve on, ktorý zabezpečuje stabilitu kolena smerom do strán. Nachádza sa vnútri kolenného kĺbu a spája stehennú kosť s píšťalou.

Bez tohoto väzu je koleno nestabilné a má vôľu pri pohybe do strán. Nemusí to prekážať niekomu, kto veľa nešportuje, alebo robí aktivity ako kondičný beh, veslovanie, turistika, jazda na bicykli, korčuľovanie, posilovanie a podobne. Športy, kde musíte rýchlo meniť smer, prípadne kde musíte mať dobrú stabilitu niekedy aj na jedinej nohe sú pre vás prakticky vylúčené. Takýmito športami sú napríklad basketbal, tenis, fotbal, lyžovanie, snowboardovanie alebo aj tancovanie. Ja som sa so svojim roztrhnutým ACL snažil o snowboardovanie. Dokázal som sa vzdať všetkých tých ostatných. Snowboarding je možný, no povedal by som, že na 50 a menej percent. Človek si musí dávať veľký pozor, nesnowboardovat v hlbokom snehu a v žiadnom prípade neskákať. Dopady sa vždy skončia prutkou bolesťou vyskočeného kolena. Rekreačné snowboardovanie je možné, no aj tak riskujete, že koleno “vypovie” pri väčšej únave, ktorá vás môže prekvapiť aj v strede kopca.

Tu treba ale spomenúť, že čo koleno a čo ACL zranenie, to iné skúsenosti. Sú takí, ktorí obstojne športujú aj s pretrhnutým/vážne poškodeným krížnym väzom (napríklad aj fotbal), potom sú takí, ktorí zmenia svoj prístup a športujú menej, resp. si šport prispôsobia svojmu zraneniu (namiesto napr. basketbalu začnú bicyklovať, behávať a pod..) no a potom sú takí, ktorí bez krížneho väzu jednoducho byť nemôžu. Nielen preto, lebo nedokážu obetovať tú-či inú športovú aktivitu, ale častokrát aj preto, lebo im koleno vyskakuje aj pri bežnej chôdzi, či ľahkom behu. Vtedy je operácia prakticky nevhynutná. Je zvláštne vidieť rôzne tolerancie zranenia ACL. NIektorí športujú normálne s pretrhnutým väzom (hoci len tých niekoľko športov), iní majú problém aj pri obyčajnej chôdzi bez predného krížového väzu.

Takže späť ku mne.

Po úraze som šiel domov, dal som si na koleno ľad a začal sa ľutovať. Vedel som, že je zle. Koleno ma po 2-3 hodinách prestávalo pomaly bolieť (načase, lebo prvá hodinka, dve boli skutočné peklo!). Postupne bolesť zmizla a zostala len stuhnutosť kolena. Samozrejme opuchlo, ale nie tak, ako by som bol čakal (po skúsenostiach s dobre vyvrtnutým členkom). Na WC/kamokoľvek som musel pekne doskádať na jednej nohe, postaviť sa na zranenú nohu bolo prvé dni prakticky nemysliteľné. Ani nie, že by to tak bolelo, ako to, že tá noha bola neuveriteľna slabá. Mal som problém ju vystrieť a samozrejme ohnúť viac ako 45 stupňov. Po pár dňoch som išiel k ortópédovi, ktorý ma n eskôr aj operoval. Podľa toho, ako som mu opísal zranenie diagnostikoval poškodenie krížneho väzu a odporučil artroskopiu. Do týždňa-dvoch som absolvoval túto operáciu. Koleno dovtedy prakticky odpuchlo, chodil som však dosť s problémami a stále som nemohol nohu celkom vystrieť, ohnúť viac ako povedzme 80-90 stupňov.

Artroskopia

Artroskopia kolena nie je vážna operácia. Zlé na tom je to, že sama o sebe toho veľa nenapraví čo sa týka poškodenia vášho väzu. Slúži aj na to, aby chirurg-ortopéd presne zistil čo sa vlastne stalo a opravil do istej miery napr. poškodené menisky – ktoré mohli pri úraze utrpieť, a LCA väz odstránil úplne, prípadne tak, aby v kolene neprekážal.

Po operácii, artroskopii, som sa zobudil cca po 2-3 hodinách, samotný zákrok trvá myslím 30-60min. Ostávajú po ňon len dve malé jazvičky, nič dramatické ani pre dámy. Bolesť po operácii nebola veľká, bol som vlastne príjemne prekvapený. Ak s nohou nehýbete, bolesť prakticky nie je. Už od začiatku však musíte mať nohu vystretú a to bolí. Mierne pokrčená je ideál – no vystretá – to už nie je sranda. Tesne po operácii som mal horúčku, ale cítil som sa fajn a bol som rád, že to mám už všetko za sebou. Mal som dobrú náladu. Ešte v ten večer sa na nohu môžete ako-tak postaviť a ísť na WC napr. Na dlhšie prechádzaky asi mať chuť nebudete. Z kolena mi vysela dost nechutná hadička, cez ktorú odtekala prebytočná krv, prípadne hnis, čojaviem… Vyzerá to surealisticky trocha – hadička, ktorá trčí z kolena, no pomáha tomu, aby koleno zbytočne neopuchlo.

Myslím si, že moderné spôsoby operácie kolena už nepočítajú s takými hadičkami a ak áno, tak len v špeciálnych, komplikovaných prípadoch.  Pri druhej operácii mi to takto vysvetlil lekár.

Už si nepamätám ako mi ušla noc, ale myslím, že celkom dobre.  Ak sa necháte zoperovať v jednej zo súkromných kliník, tak artroskopia kolena automaticky znamená, že domov idete už niekoľko hodín po zákroku.  Naše štátne zdravotníctvo – nechajú si vás tam aj týždeň..

Na druhý deň mi sestrička prišla vytiahnuť hodičku z kolena. Tu sa pristavím ak dovolíte. To tak zabolelo, že som asi aj zvískol a vyhŕkli mi slzy. Sestrička to ešte vytiahla s vlastným pôvabom, ktorý bol však príliš pomalý a ja som si vychutnal každý milimeter hadičky prechádzajúci cez môj kĺb. Peklo. Bolesť však hneď aj odišla. V každom prípade vám ale odporáčam inšruovať sestričku nech to vytiahne čo najrýchlejšie.  Kolega, ktorý ale podstúpil túto operáciu však hovoril, že jeho to vytiahnutie hadičky vôbec nebolelo. Asi závisí ako ju tam uložia… Vyberanie hadičky po plastike som ani necítil…

Po dvoch dňoch teda domov. Pekne o barlách s minimálnym stúpaním na operovanú nohu. Doma pekne odpočinok a jednoduché cviky zamerané hlavne na vystieranie nohy a napínanie qvadricepsov. Trocha bolestivé, ale užitočné.

Pýtate sa prečo neurobiť operáciu artroskopie rovno spolu s plastikou? Názory nato, kedy robit platiku ci HNEĎ po uraze, resp. po zotavení sa rôznia. Niektorí argumentuju tym, ze koleno by malo byt dobre rehabilitovane este pred operaciu kde sa nahradi ACL, no zasa pre rychlejsie uzdravenie zas jednoznacne hovori operacia “dva v jednom” Ja som napriklad stratil mesiac urazom a potom dalsie dajme tomu 2 mesiace kedy som bol v podstate velmi slabo mobilny – spolu teda 3 mesiace. Teraz ked mi idu nahradzat krizny vez to bude zase dalsie 2-3 mesiace velmi slabej mobility. Namiesto toho som teoreticky mohol eliminovat 2-3 mesiace tejto druhej operacie.

Doktor mi takuto variantu vobec neponukol a ani nebola predmetom našej debaty. Jednoducho stanovil vtedy artroskopia, uvidis ako sa budes citit, ci vobec budes chciet plastiku a zdar. Pritom ja som mal od zaciatku jasne, ze chcem mat koleno TAKE, ake bolo pred urazom – teda s kriznym vezom. No nic… Nazory odbornych publikacii sa roznia, ale mozno tesna vecsina sa priklana k tomu, ze plastiku urobit skoro po uraze (samozrejme koleno musi byt odpuchnute atd..) a väčšina sa prikláňa aj k tomu, aby bola kolenu aspoň čiastočne navrátená pohyblivosť a čiastočne aj kvadricepsové svaly (4-5 týždňov počkať po úraze). Vraj to pomôže eliminovať prípadné komplikácie po plastike v súvislosti so získaním pohyblivosti.

Po rehabilitáciách (cca 1-2 mesiace) som už bol natoľko fit, že som chodil úplne normálne. Problémom bolo, že som pribral vďaka nedostatku pohybu a tiež sa mi výrazne oslabilo stehenné svalstvo. Bolo to až komické sa dívať na zranenú nohu oproti tej zdravej. Zranená vyzerala tak trocha ako čiarový kód. Všetko je to však otázkoch (ne)správnej rehabilitácie. Moja rehabilitácia asi nebola celkom dobrá… Rehabilitácia síce trvala 2 mesiace, no podľa môjho názoru je potom nevyhnutné rehabilitovať ďalej – sám. Keď sa navráti 100% pohyblivosť, je čas prejsť na navrátenie sily. Teraz, necelé 4 týždne po operácii je jasne viditeľný rozdiel medzi svalstvom na operovanej nohe oproti tej zdravej. Zrejme je to normálne.
Po artroskopii sa koleno dalo do takého poriadku presne ako som si čítal viackrát na internete. Jednoducho ma nebolelo, ale žiadne veľké športy sa robiť nedali. V zime snowboarding no pri mierne tvrdšej jazde mi pri prvej príležitosti to koleno proste vyskočilo. Vždy keď som začínal byť unavený som radšej rýchlo prestávkoval, lebo čím je svalstvo unavenejšie, tým väčšie je riziko, že koleno vyskočí. Určite odporúčam predtým, ako začnete aktívnejšie zaťažovať koleno (napr. idete na lyžovačku) predtým aspoň pár týždňov zúrivo posilovať, rehabilitovať a navracať hybnosť. Stabilita kolena ako aj možnosti vzniku zranenia VEĽMI závisia od svalstva a zrehabilitovania kolena. Nepoužíval som žiadnu ortézu na šport. Jedine som si občas dal tie lacné “bandáže”, ktoré síce koleno nespevnia, ale aspoň ho udržujú v teple.
Po zime som sa konečne teda odhodlal na operáciu.

Skúsenosti z operácie
Takže je dokonané. Krížny väz už je na mieste vraj spolu aj s titanovými skrutkami, ktoré sa nebudú musieť vyberať. Super.
Takže operácia poporiadku. Prišli si pre mňa sestričky, odviedli na akúsi predoperačnú miestnosť, kde mi sestrička pichla do zadku tú povestnú náladovku. Vraj do 15min má účinkovať. A veruže účinkovala. Poslené čo si pamätám je, že sestričke hovorím, že tá inekcia vôbec “nešlape”. Povedala vydržte a ja som sa potom prebudil na pooperačnej izbe. Matne si ešte pamätám, že z predoperačnej ma niesol akýsi silný chlap na operačný sál. Zdá sa mi, že ma podopieral, ale je možné, že ma aj celého proste niesol ako vrece zemiakov. Tieto inekcie, tzv. náladovky majú za cieľ pacienta zbaviť strachu a tiež zosilňujú pôsobenie anestetík. Je totiž celkom možné, že keby na operačný sál priviezli “triezveho” pacienta, ten by si všetko rozmyslel pri pohľade na všetky tie háky, nože, pilky, vŕtačky, krv na stenách a plášťoch operatérov 🙂

Prebudenie nebolo nijako dramatické. Žiadna extra bolesť, len mi bola strašná zima. Celý som sa triasol. Bolesti ale na seba nenechali dlho čakať. Celú nohu mám vlastne od kolena dole meravú a bolí ma ako čert. Lieky proti bolesti zdá sa nejako extra nezaberajú. Lieky proti bolesti sú klasické – starý dobrý Ibuprofen, resp. jeho brat Ibalgin. Najhorší je pocit meravosti v nohe. Samotné koleno ani nebolí ak sa s ním nesnažím samozrejme hýbať. Doktor povedal, že vzhľadom na to, že som mal nohu viac ako dve hodiny v “turnikete” tak je to vraj normálne. Turniketom sa sťahuje noha aby nekrvácala. Preto vraj tá meravosť, ktorá môže trvať aj tri dni. No peklo.

Po operácii očakávajte, že vám bude zle od žalúdka, noha vás bude bolieť a celkovo budete v stave, kedy by ste najradšej prijali inekciu a nechali sa utratiť. Tak sa teraz cítim. Najhoršia je tá meravosť v tej nohe. Vôbec sa to nemení, nezhoršuje ani nezlepšuje. Vlastne to už trvá skoro 24 hodín.

Teraz ubehlo od operácie už viac ako 24 hodín a nie je to síce až také zlé ale nie je to ani ktoviečo. Stále rovnaká meravosť a pomerne výrazná bolesť. Na WC už dokážem ísť sám, hoci je to asi taká námaha, akoby som odbehol ironmana. Prvé dva razy ako som išiel o barliach na WC (nie viac ako 5 metrov) mi prišlo zle až skoro na vracanie – resp. som sa vážne obával, že to so mnou sekne. Na tretíkrát to už bolo lepšie. Postaviť sa na nohu ani nápad- jedna vec, že je celkom meravá a teda necítim či stojím, či nie a druhá vec – noha je spuchnutá do dvojnásobnej svojej veľkosti. Ak sa mi podarí, tak si ju ráno pri preväzoch odfotím. Je to strašný pohľad. Keď mi sestrička vymieňala obväzy a vyberala drenáž, tak som sa skoro rozplakal. Koleno vyzerá akoby ho niekto prešiel valcom. Napuchnuté ako lopta a tak surealisticky nakrivo. No vyzerá to ozaj nezdravo.

Svoje fotky kolena som bohužial medzičasom stratil.  Typicky ale koleno pár dní po operácii vyzerá asi takto:

nie, nie sú to moje nohy 🙂

tá prvá je pár dní po operácii, tá druhá je ak sa jazvy na kolenách dobre zahoja.

V prípade, že vám väz nahrádzajú z väzu, ktorý spája jabĺčko s píšťalou, tak tá jazva je dosť veľká a dramatická (na obrázku vidíte ako tá jazva asi bude vyzerať ak sa DOBRE zahojí), v prípade, že väz nahrádzajú z hamstringov je tá jazva menšia a je viac “zboku” kolena.  Odporúčam manekýnom, resp. dámam.

Toto píšem 7 deň po operácii (utorok) a môžem s potešením povedať, že toto je prvý deň kedy sa cítim, že sa niečo zlepšuje. Posledné dni boli peklo, kvôli komplikáciám spojených s operáciou. Krátko po operácii sa mi síce začala vracať citlivosť, no noha začala puchnúť do rozmerov, ktoré by závidel aj špičkový sumo bojovník. Bolesť kulminovala 2-5 deň po operácii a neprichádzala vlastne z kolena, ale skôr z lýtka, lebo puchlo a tŕplo. Nebola to výrazná bolesť, niečo akoby vám tŕpla noha 5 dní v kuse. Žiadna sranda. Najprv mi doktor tvrdil, že stŕpnutosť je v dôsledku aplikácie “turniketu”, čo je vlastne škrtidlo viac ako 2 hodiny. Citlivosť sa mi následne vrátila presne ako povedal doktor – do 3 dní. Ďalšie puchlo lýtko a potom aj stehno. Napuchlo do takých rozmerov, že sa doktor pri vizite viditeľne zlakol. Samozrejme, že tento pohľad mi veľa odvahy nedodal. Okamžite mi ale nariadil urobiť krvný obraz a do 10minút ma brali na ultrazvuk. Súčasne zavolal aj doktora- špecialistu z cievneho. Ten ma vyšetril a všetci so mnou následne išli na ultrazvuk, kde sa snažili vylúčiť prítomnosť veľkého hematómu, prípadne nebezpečnej trombózy. Nevedeli pochopiť ako mi mohla noha tak veľmi napuchnúť. Môj ošetrujúci lekár to uzavrel tak, že niekedy sa také veci v medicíne jednoducho stávajú. Mohla vraj “niekde rupnúť” nejaká malá cievka a tá narobiť takúto galibu. Kto vie.

8 deň po operácii mám nohu už prakticky odpuchnutú a môžem chodiť. S barlami samozrejme. Nohu ohnem na cca 70-80 stupſov prakticky bez problémov. Tiež ju vládzam zdvihnúť, napnúť kvadriceps. Bolesť pri chôdzi sa znižuje, no stále je taká, že by som neprešiel viac ako pár metrov. Pri státí alebo sedení ma bolí lýtko, do ktorého sa mi akoby naliala všetka krv z tela išlo ho roztrhnúť. Koleno na počudovanie prakticky nebolí. Nezaťažujem ho, používam nemecké barle (to sú tie, ktoré sa dávajú akoby pod pazuchu a v hornej tretine sa opierate rukami). Dostal som recept na ortézu, no doktor mi povedal, že nie je nevyhnutná. To ma dosť prekvapilo, ale keď nie, tak nie. Ja sa len teším. Možno preto, lebo operácia nebola spojená s naprávaním meniskov, či iných vecí. Neviem.

Po 9 dňoch ma konečne prepustili z nemocnice. Mal som síce stále teploty (posledné 2 dni len nízke a len poobede), ale tie vraj určite súviseli s masívnym opuchom nohy, ktorý som mal. Dnes je 11 deň od operácie a môžem povedať, že môj stav sa opäť trocha zlepšil, noha mi o niečo málo odpuchla (stehno myslím celkom odpuchlo, kým lýtko je stále mierne opuchnuté). Modriny sa postupne strácajú. Napuchnuté lýtko vyzerá, ako keby som ho mal opálené – je hnedé, mierne žlté možno. Vraj čoskoro bude zelené, oranžové…a tak podobne :). Keď sa postavím, stále cítim nátlak krvi do spodnej časti lýtka, no je to oveľa lepšie ako predtým. Viac si teraz uvedomujem bolesť kolena, ktorá síce nie je výrazná, no vnímam ju pri chodení. V stave pokoja bolesť prakticky nie je s výnimkou 2-3 denných epizód dosť veľkej bolesti väčšinou v noci alebo tesne nad ránom a potom okolo obeda, resp. poobede. Bolesti sú najhoršie v noci/nadránom. Kým zaberie liek proti bolesti trvá mi minimálne 30 minút, kým bolesť pominie. Spánok je potom už minulosť a ja sa len bezcieľne prevraciam v posteli a dúfam, že čas si pohne. Poobede sa mi zatiaľ vždy objavili horúčky, no sú postupne nižšie (odo dſa 6-7 to bolo cca 38.5-39C) postupne sa maximum ustálil na 38C s tým, že efekt horúčky ani nevnímam. V noci prepotím 3-4 tričká, zrejme v dôsledku horúčky. Spánok mám však relatívne pokojný a hlboký…až teda kým sa nezobudím v skorých ranných hodinách na bolesť v kolene. Navečer ma tiež začína odo dňa 5 bolievať hlava.

Na konci tretieho týžňa od operácie môžemo povedať, že chôdza mi už prakticky nerobí problémy, ako ani schody (hore vôbec, dole radšej nenašlapujem na chorú nohu). Žiadne veľké výlety síce neabsolvujem, no prejsť 100-200m mi nerobí žiaden problém. Koleno je stále opuchnuté, ale už menej. Lýtko je stále opuchnuté tiež, no už menej. Ohybnosť kolena som príliš nezlepšil. Podľa rady lekára do 6 týždňa nemám koleno vraj ohýbať na viac ako 90st. Myslím, že ho ohnem o niečo viac ako 90st., no nie o moc. Pri zohýbaní koleno bolí a mám pocit, akoby tam bolo niečo “zaseknuté” Rana vyzerá dobre, jazva je síce zreteľná, ale rez aj štychy sú pomerne tenké a zahojili sa dobre.

na internete som našiel tieto zaujímavé linky:
Zaujímavá stránka je: http://www.kneeclinic.info/rehab_markdecarlo.php kde máte aj krátku históriu rehabilitácie. V krátkosti – od 82 roku sa noha dala do sádry v sklone cca 30stuſov a plnú váhu bolo možné preniesť na nohu až po 8-9 týždſoch. Dnes je situácia celkom iná. Rehabilitácia sa dramaticky urýchlila. Podľa uvedenej stránky by ste do 12 dní po operácii mali už normálne chodiť a ohýbať nohu do 110 stuſov. Ja pritom nohu ohnem cca 80 stupſov a chodím o barliach s tým, že nohu prakticky vôbec nezaťažujem váhou. Takto som bol inštruovaný mojim doktorom.

na tejto adrese http://www.nismat.org/orthocor/acl_postop je pár cvikov, ktoré odporúčajú robiť prvý týždeň. Všimnite si napríklad, že noha by nikdy nemala odpočívať inak ako rovnej polohe (teda žiadne podkladanie vankúša pod koleno). Toto má zabezpečiť hyperflexiu – teda úplné vystretie nohy v kolene. Ja som s týmto problém vôbec nemal a vlastne od prvého dňa som mohol nohu vystrieť úplne. Odporúča sa na pár minút denne nohu dokonca ohnúť ešte menej ako 0 stupſov (podložením napr. vankúša pod pätu).

Celkom dobrý pooperačný návod rehabilitácií je aj na:

http://www.mikereinold.com/2013/03/rehabilitation-following-acl-reconstruction-surgery.html

 

a samozrejme klasicky – wikipedia článok:
http://en.wikipedia.org/wiki/Anterior_cruciate_ligament_reconstruction

Všeobecne tieto, ale aj iné články, ktoré som si prečítal k tejto tematike sa zhodujú v tom, že:

• Po zranení by mal človek pred operáciou náhrady ACL zrehabilitovať aspoň tak, aby dokázal nohu ohnúť v kolene ako predtým a tiež by mal svaly navrátiť do pôvodnej kondície
• Operácii náhrady ACL často predchádza artroskopický zákrok, kde sa presne zistí stav poškodenia a tiež operatér odstráni prípadné útržky väzu a pod..
• Ak si ACL nenecháte nahradiť, koleno síce bude funkčné, nebude ani bolieť, no budete mať problémy so stabilitou kolenného kĺbu. Prejavy nestability sú vysoko individuálne. Niektorí pociťujú nestabilitu aj pri chôdzi, iní až pri náročnejších športoch. Isté však je, že športy, pri ktorých sa rýchlo mení smer (vyžadujú stabilné koleno) budú pre vás v podstate vylúčené. Bezpečné športy sú napríklad plávanie, bicyklovanie, korčulovanie, vytrvalostné behanie, posilovanie a podobne. Nevhodné hlavne lyžovanie, tenis, squash, basketbal, fotbal, tancovanie a pod…
• Niektoré štúdie uvádzajú, že až 70% ľudí so zranením ACL bude trpieť do 14 rokov od zranenia na artrózou zraneného kolena (degenerácia chrupavky). Do 20 rokov od zranenie takmer všetci.. Nie je vraj podstatné, či ACL bol nahradený, alebo nie, riziko výskytu artrózy je vraj rovnako vysoké. Iné štúdie poukazujú, že väčšiu pravdepodobnosť výskytu artrózy majú tí, ktorí si plastiku ACL urobiť nenechajú. V každom prípade riziko artrózy po roztrhnutí ACL je vysoké a je treba s ním počítať. Všetky štúdie sa však zhodujú v tom, že ak si ACL nenecháte nahradiť a svoj životný štýl čo sa týka športov nezmeníte, máte vyššie riziko poškodenia iných “súčiastok” v kolene – chrupavky, meniskov a pod..
• v nemocnici človek po platike ACL zostáva 1-2 dni (u nás to je bežne 7 dní, ja som bol 9), v súkromných klinikách len niekoľko hodín.
• S rehabilitáciou treba začať čo najskôr, prvoradé je koleno vedieť celkom vystrieť.
• Rehabilitácia je tých druhých 50 percent úspechu
• Barle je nevyhnutné používať len počas prvých niekoľkých pár dní po samotnej operácii (2-6) následne je možné chodiť  bez barlí.
• V noci má byť na nohe ortéza preto, aby držala nohu v rovnej polohe a zabránila rannej bolesti.
• šoférovanie je rozdielne pre ľavú, či pravú nohu, no všeobecne by ste nemali počítať so šoférovaním skôr ako po 3-4 týždňoch. Pre bezpečnú koordináciu je nutné mať späť svaly, ktoré po operácii atrofujú
• Vysoko individuálne a závislé od rehabilitácie, ale orientačne: korčulovanie alebo bicyklovanie vonku je možné po 2-3 mesiacoch, bezkontaktné športy ako napríklad tenis po 4 mesiacoch, kontaktné športy po 6 – 9 mesiacoch. Medzi najnáročnejšie športy na koleno sa považuje lyžovanie a basketbal. Niektorí lekári dokonca odporúčajú nosiť pri vymenenom krížnom väze pri lyžovaní ortézu. Ja zasa odporúčam nehrať basketbal 🙂

Zaujímavá téma je vlastné zahojenie ACL. Samozrejme, že ACL sa vám pri normálnych podmienkach sám nezahojí, no podľa výskumu doktorky Dr. Martha Murray by bolo možné po implantovaní akéhosi “zázračného gelu” prinútiť väz, aby sa opravil sám.  Vytvorí sa akýsi “most” ktorý spojí dva konce roztrhnutého väzu a ten pomôže väzu sa celkom zahojiť.
Odpadla by tak celá tortúra operácie (namiesto nej len artroskopická operácia) a navyše telo by si samo opravilo pokazené tkanivo. Experimenty na zvieratách sa podarili a FDA (dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v USA) jej povolil v 2014 previesť operáciu na prých 20 ľuďoch.  10 z nich zoperujú klasicky a 10 touto novou metódou.  Následne ich liečbu a rekonvalescenciu budú porovnávať.
Takže možno o pár rokov sa väz už nebude nahrádzať, ale len opraví touto, zdá sa, zázračnou technológiou.

Zlá správa pre tých, ktorým sa už väz podarilo odtrhnúť – podstúpiť artroskopický chirurgický zákrok touto metódou musíte do cca 30 dní od úrazu 🙁

Viac článkov k tejto zaujímavej téme:

http://www.childrenshospital.org/centers-and-services/programs/a-_-e/anterior-cruciate-ligament-program/bridge-enhanced-acl-repair-trial

ACL repair: a game changer?

Ak ste sa predsa len dočítali až sem a zostala vám ešte sila na reakciu, prípadne vlastné skúsenosti, prosím podeľte sa s nimi!

diskusia dole.  Podelte sa so svojimi zážitkami a pomôžte tak ostatným.